Sitno
Sitno je so svojou výškou 1 009,2 m n. m. najvyšším vrchom pohoria Štiavnické vrchy. Leží v okrese Banská Štiavnica, v katastrálnom území obce Ilija. Vrch je opradený mnohými povesťami a bá
K Sitnu sa viaže ešte jedna zaujímavá povesť, ktorá sa týka obliehania hradu Ta
Masív Sitna patrí do povodia rieky Hron, kam sú odvádzané vody západných svahov. Južná a východná časť masívu svoje vody smeruje do rieky Ipeľ. Masív je na vrchole, ale aj na viacerých svahoch odlesnený a predstavuje výraznú dominantu krajiny, ktorú si nemožno pomýliť s iným vrchom.
Sitno je považované za kolísku európskej horskej turistiky. Prvý turistický krúžok bol založený v roku 1860. Práve Sitniansky klub vyznačil prvý písomne doložený turistický chodník z Hodruše, cez Počúvadlianske jazero a Sitno, do Sklených Teplíc. K tejto akcii došlo v roku 1874, keď bolo Slovensko ešte súčasťou Uhorska. Systém turistických značiek, ktoré sa používali na Sitne, sa stal zaužívaným štandardom aj v okolitých krajinách, ale aj v Izraeli, Brazílii či dokonca na Filipínach.
Horáreň na Sitne bola v roku 1929 prestavená na turistickú Chatu Andreja Kmeťa, ktorú je
Sitno je vyhláseným archeologickým chráneným územím. Boli tu nájdené pozostatky osídlenia ešte z čias praveku. Archeologické práce odkryli mohutné lužické hradisko na ploche 16 ha. Išlo o najvyššie položené opevnené sídlo lužickej kultúry na území našej krajiny. Jeho história siaha do obdobia 1200 až 800 pred n. l., pričom toto osídlenie trvalo približne do začiatku nášho letopočtu. Následne, podľa ďalších nálezov, bolo Sitno opätovne osídlené v 11. – 12. storočí, kedy vzrástol význam Banskej Štiavnice vďaka ťažbe rúd. Z toho dôvodu tu bol v 13. storočí postavený Hrad Sitno, ktorého zrúcaninu je možné obdivovať dodnes. Okrem hradu sa na Sitne nachádza aj Pamätník Exnárovi, zakladateľovi partizánskeho oddielu Sitno, a druhá najstaršia rozhľadňa na Slovensku. V tej sú nainštalované expozície archeologických nálezov z hradu i rozličné artefakty tunajšej fauny, flóry, minerálov a skalolezectva.
Sitno je miestom výskytu rôznych druhov chránených rastlín a živočíchov. Medzi živočíchy patrí najmä sitniansky srnec a krkavec čierny. Z rastlín je tu výrazné zastúpenie vegetácie skalných štrbín a stien na andezitoch, približne 300 foriem ruží (popísaných už Andrejom Kmeťom) a výskyt teplomilných aj horských druhov rastlín (cesnak žltý, skalnica horská karpatská, ľalia zlatohlavá, kukurica chlpatá kríčkovitá).
Na vrchol Sitna vedie cesta z osady Rovne. Po modrej turistickej značke sa na vrchol dostanete z Prenčova alebo zo sedla Krížne s prechodom cez Tatársku lúku. Po zelenej turistickej značke môžete ísť od Počúvadlianskeho jazera cez Tatársku lúku alebo z obce Ilija s tým, že táto trasa sa neskôr napojí na už spomínanú modrú značku. Veľmi pekná trasa vedie zo Sv. Antona. Cestou môžete navštíviť aj malebný Kaštieľ Svätý Anton s múzeom. Niektoré trasy zvládnu bez problémov aj deti či seniori. Výstup je možný celoročne.
Sitno a celé jeho okolie je kraj nabitý aktivitami a atrakciami, ktoré sa určite oplatí vidieť. Rozhodne Vám na to nebude stačiť jeden deň, možno ani dva. Odporúčame Vám zarezervovať si ubytovanie v okolí Sitna a užiť si výlet so všetkými zaujímavosťami.
















